Na záhrade v malom dedinskom dome, žilo veľa zvieratiek. Medzi nimi aj mačka Cilka, ktorej sa jedného dňa narodilo 6 mačiatok. Tri boli čierne, dve fľakaté a jedno pásikavé, ktoré úplne vyčnievalo z radu. Malo svetlú hnedo-oranžovú srsť a tmavé pásy, ktoré pripomínali tigra. Toto malé mačiatko sa zapáčilo dievčatku Ivke, ktorá si bola u susedov vybrať nového domáceho miláčika. Ivka zbožňovala čítať knihy, pozerať rozprávky a jej najobľúbenejšia bola Kniha džungle. Veľmi túžila mať doma zvieratko z džungle a keď uvidela malé pásikavé mačiatko, hneď bolo rozhodnuté. „Mami, toto chcem. Veď to je malý tiger.“ „Ale, Ivka, prestaň už s tými výmyslami,“ zahriakla ju mama, ale mačiatko jej dovolila. Tak si Ivka odnášala svojho malého mačacieho predátora. Nazvala ho Šerchán, po známom nebezpečnom tigrovi z jej obľúbeného príbehu. Trávila s ním veľa času, často sedeli pred telkou a obaja hľadeli na jej obľúbený príbeh. Šerchán síce úplne nechápal, o čo ide, ale videl tam niečo, čo sa mu páčilo. Ozrutného nebezpečného tigra, ktorý bol celý on. „Som nebezpečný kráľ džungle,“ mňaukal behajúc po izbe. Druhý kocúr, ktorého doma mali, Snowy, sa len posmešne usmieval. „Ty a tiger? Na to si ako prišiel? Veď si obyčajný kocúr!“ „A to veru nie som. Pozri na mňa- mám škvrny? Mám. Mám dlhý chvost ako tiger? Mám! Aj ostré nechty a zuby. Dokonca aj Ivka si to myslí, a ľudia, tí veru vedia všetko. Určite som tigrí potomok. Keď vyrastiem, budem nebezpečný a silný tiger, rovnako ako moji predkovia. Môj dedo bol totiž tiger z Afriky,“ opakoval často a tak sa na túto myšlienku upol, že o ničom inom celé dni nehovoril. Snowy vždy len znudene zamraučal a odišiel. Nebavil ho tento malý pomýlený votrelec. Dokonca ho mal plné zuby, až po konce fúzov. Rozhodol sa, že si z neho vystrelí. Už mu netvrdil, že nie je tiger. Naopak ho v tejto myšlienke podporoval. Šerchánovi to síce najprv prišlo zvláštne, ale tešil sa z ďalšieho fanúšika a veľmi sa Snowyho názorovou premenou nezaoberal. Jedno doobedie, keď bola Ivka v škole, vletel Snowy do domu, vystrašený, roztrasený pribehol za Šerchánom. „Kamarát, zle je! Vonku chodí auto a hľadá tigra. Vraj ho niekto nahlásil, že sa tu v okolí pohybuje, a tak ho teraz idú odchytiť. To je isto reč o tebe! Veď ty si tigrí potomok.“ „Čože?“ Preľakol sa kocúrik. „A čo sa stane, ak ho nájdu?“ „No, čo asi. Zavrú ho do klietky a odvezú ďaleko do nejakej ZOO, kde už bude navždy. Už nikdy sa von nedostane.“ Vymýšľal si Snowy a vnútorne sa bavil. „Ach, to nemyslíš vážne! Ja nechcem ísť nikam! To sa radšej svojho tigrovstva vzdám. Veď pozri na mňa, ja ani nie som tiger. Som malý, pásiky má na srsti dnes kade- kto. Vôbec sa na tigra neponášam. Pomôž mi! Nechcem ísť nikam do zajatia, mne je tu dobre!“ Toto chcel Snowy počuť! „Nebude to jednoduché, ale pokúsim sa. Podmienkou je, že už nikdy nebudeš viesť reči o tom, aký si tiger. Ak ťa ešte raz budem počuť o tvojich tigrích predkoch rozprávať, prisahám, že ťa dodatočne nahlásim. Lebo predsa, nechcem nebezpečnú zver ukrývať. Ale ak tvrdíš, že NAOZAJ nie si tiger, tak budem mlčať.“ „Ďakujem, ďakujem!! Nie som, som len kocúr, ktorý sa hrá na knihu džunglí. To si nechám najmä pre Ivku, ale sľubujem, že už ma nikdy nebudeš počuť o tom rozprávať.“ A tak sa aj veru stalo. Šerchán sľub dodržal a prestal s litániami o tigrom pôvode. Rozhodol sa, že je predsa len pohodlnejšie a najmä bezpečnejšie byť kocúrom.
pustiť audiorozprávku
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
