V jednej malej telocvični, v malom mestečku žila jedna trampolína. Keby len jedna, bolo ich tam viac. Mala ich trénerka Alka, ktorá si na nich išla dušu vyskákať. Niekoľkokrát do týždňa sa do miestnosti, kde trampolíny bývali, vovalili športovo oblečené ženy a spolu s Alkou skákali, výskali a kričali.
Trampolíny sa na túto zvláštnu opakujúcu sa aktivitu pozerali zhovievavo. Veď ich pružiny po ničom inom nepišťali len po vlastnej skákajúcej športovkyni. A tak sa na tieto chvíle tešili. Až na jednu. V ničom sa od tých ostatných nelíšila, bola presne rovnako modro zelená, pružná a ľahká. Len keby niet toho jej frflania. Myslíte, že to trampolína nedokáže? Tak si na ňu skočte a počúvajte. Jej pružiny začnú už pri prvom skoku vŕzgať, žalostiť a sťažovať sa: „Ach, už zase tie nevyskákané ženy. Máme plné zuby tých vibrujúcich nadskakujúcich nôh. Dajte nám pokoj.“
„A čo by ste chceli robiť, milé moje? Veď keby niet tých športovkýň, tak tu len prachom zapadáme a možno aj zmizneme.“ Oponovali pružiny z inej trampolíny. „Ako to, že prachom? Veď nik nehovorí, že chceme byť vyhodené či ležať v kúte. My len potrebujeme viac kľudu a oddychu. Sme staršie ako vy ostatné, nás mala Alka ako prvé, keď ešte len začínala. Najprv skákala na nás doma, potom sa rozhodla, že začne vo veľkom a dokúpila aj vás, ostatné. Ale to až po dvoch rokoch, my toho máme naskákaného oveľa viac.“ Ostatné trampolíny však pre tieto ponosy nemali pochopenia. A frflúce pružiny nepoľutovali.
Ak by im Alka rozumela, určite by svojej prvej trampolíne vyšla v ústrety. Lenže ona ich žalostenie nepočula pre hrajúcu hlučnú hudbu. A ak by aj nehrala, trampolínština bola trochu iná od slovenčiny. Málokto jej rozumel. A tak sa na nej skákalo a skákalo, až jedna z pružín ten nápor nevydržala a praskla. Alka sa zamračila, na takejto trampolíne sa predsa už nemôže cvičiť! Povedala si a milú „zranenú“ trampolínu odložila nabok. „Konečne!“ Potešila sa a slastne oddychovala v kúte. „Tak a konečne máme pokoj,“ povedali spokojné pružiny. „Vážne? To sa fakt tešíte? A vám nenapadlo, že zrejme skončíte v smetiach? Na čo by vás tu Alka opatrovala, keď vás nemôže používať…miesta tu nie je navyše.“ Oborili sa na oddychujúce pružiny vedľajšie fungujúce.
„To fakt,“ potichu si šepkali pružiny. „Tak to je ale prúser. Čo teraz? My už naozaj nie sme užitočné! Ja nechcem ísť do smetí.“ Povedala jedna z nich. „Ani ja! Ale čo teraz chceš vymyslieť?“ „Neviem, ale budem veriť, že sa to deje v náš prospech. Najprv sme si priali oddych. Máme ho. Teraz dajme energiu do priania, aby sme tu ostali. A možno sa tak stane.“ „No, dobre. Aj tak asi nič iné nevymyslíme.“ Došepkali. A čakali. A dočkali sa.
Jedného dňa prišla na cvičenie Zuzka. Poznali ju, chodievala sem často. Potom prestala a už vedeli prečo. Prišiel s ňou malá ušatý psík, jazvečík Bono. Nebol z toľkého hluku nadšený. Zuzka ho musela niekam priviazať, lebo cvičiť a naháňať šantiaceho psa, to naraz nejde. A veru, vybrala sa priamo k našej pokazenej trampolíne. Tá bola dostatočne ďaleko od skáčucich športovkýň a zároveň dosť blízko na to, aby na Zuzku videl a nebál sa. Bonko bol najprv nesvoj, no neskôr si pod našu milú trampolínu ľahol a spokojne oddychoval. Bol tam vždy, keď Zuzka prišla. A nielen on. Niekedy priniesli svojich psíkov aj iné cvičiace. Každý vždy skončil pod starou trampolínou, cítil totiž, že to je psie miesto, tá správna pozícia. Tú svoju si zachovala aj naša pokazená trampolína. Stala sa totiž útočiskom pre všetky čakajúce psie labky.
P.S- Alka a jej trampolíny skutočne existujú. Nájdete ich v Senci, kde pravidelne cvičia všetci “skákaniachtivci.” Nájdete ju aj tu:) http://www.fitneska.sk/
Pre tých, ktorí ešte nechcú ísť spať...
máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Skús prerozprávať, o čom bola rozprávka. Čo sa ti na nej páčilo/ nepáčilo?
- Kto a prečo nebol v príbehu spokojný a šťastný?
- Vďaka čomu dosiahli pružiny svoje? Čo sa udialo?
- Pamätáš si, ako sa volal psík, ktorý pod trampolínou oddychoval?
- Poznáš jazvečíka? Vieš, ako vyzerá? Opíš ho.
- Aké ešte psíky podľa teba chodili oddychovať pod trampolínu? Vymenuj psie rasy, ktoré poznáš.
- Vytvor zdrobneniny zo slov: trampolína, pružina, žena.
- Cítiš sa niekedy ako pružina z trampolíny? V akých situáciách?
- Pamätáš sa, akým jazykom hovoria trampolíny? Skús ho vymyslieť/ napodobniť:).
- Ako by si pomohol/-a unavenej trampolíne, aby sa cítila lepšie?
- Tvár sa ako unavená pružina- použi sa to celé svoje telo i tvár- staň sa ňou.
- Páčilo sa ti nové využitie, ktoré mala trampolína? Ako inak by si ju ešte dokázal/-a využiť?
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
