Ako sa bodky do umenia dostali
Interpunkčné znamienka sú jedna veľká rodina. Tvoria ju bodky, čiarky, bodkočiarky, otázniky, výkričníky a dvojbodky. Ako to už v bežných rodinách býva, aj ony sa zvyknú hádať či doťahovať. Robia to veľmi často. Väčšinou je to preto, že si dokazujú, kto je ten najlepší a najdôležitejší. Hádku vždy rozpútajú dve najväčšie rivalky. „Ja som tá najpodstatnejšia z vás,“ tvrdila bodka. „Bezo mňa by vety nemali konce a mäkké „i“ by bolo nekompletné. Dokonca i dvojbodky, bodkočiarky a otázniky by boli len také nedokončené.“ Čiarka, ktorá mala prsty len v bodkočiarke, sa jej priečila. „Dobre, možno si kade-tade, ale bezo mňa by boli vety príliš dlhé, písmená by nemali dĺžne, všetko by bolo kostrbaté, krátke a bez lahodného tónu.“ Ostatné znamienka čušali a čakali, kto túto záhadu rozlúskne. Kto je teda rodinné zlato, poklad najdôležitejší. Čiarku, ktorá cítila, že ťahá za kratší koniec, zrazu osvietilo- dostala nápad. „Dobre, bodkaňa jedna, dajme si inú súťaž. To, kde sme v písaní potrebné, vieme všetci. Ani bez jednej z nás to nejde. Ale pravopis nie je všetko. Umením žije svet. Pozri sa na takých umelcov, tí tvoria len z čiar a línií. Tam my čiarky a čiary vládneme, vy bodky sa tohto sveta ani nedotknete!“ Triumfálne sa nadula, až vyzerala ako dlhá nafúknutá húsenica. Bodka posmutnela: „Ozaj, my bodky sme také praktické. Nič kreatívne sa okolo nás ani len nemihne. Ale ja to nevzdám. Nájdem umelkyňu, ktorá s nami pracuje. Predsa musí taká byť!“ A bodky, keďže ich bolo veľa, dali sa do pátrania. Hľadali po celom svete, pátrali po obrazoch, kde aj ony hrajú prím. Najstaršia z bodiek to už chcela vzdať, keď sa dopočula o jednej šikovnej maliarke Zuzke. Tvorila krásne obrazy, farebné mandaly plné tónov a čo bolo najdôležitejšie, mala veľkú neohraničenú fantáziu. Tým bola vo svojom okolí známa. Musím sa nejako do jej obrazov prepracovať, zaumienila si bodka. A tak čakala. Jej chvíľa prišla. Zuzka išla maľovať novými akrylovými farbami, na ktoré sa veľmi tešila. Boli však tekutejšie ako bola zvyknutá a keď išla urobiť prvú čiaru, zo štetca jej na plátno padla kvapka- bodka. Zuzka sa zamračila, pohla štetcom a tu vedľa padla druhá, trochu menšia. Už- už ju išla zotrieť….no neurobila tak a urobila tretiu, tento raz už cielene. Usmiala sa-páčilo sa jej, čo videla. Bolo to úplné iné od všetkého, čo doteraz namaľovala! A tak Zuzka začala na maľovanie používať bodky. Väčšie, menšie, dvojité….začali vznikať bodkované obrazy. Čoskoro sa tento maliarsky štýl dostal do celého sveta a dnes už bodky konkurujú čiarkam aj v umení. V interpunkčnej rodine tak zavládol mier a remíza. Aspoň teda na chvíľu, kým si znamienka opäť nenájdu oblasť, kde sa budú prekárať a doťahovať.
prehrať audiorozprávku
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
