Darčekové taštičky má každý rád. Sú farebné, krásne a čo je najlepšie, sú v nich darčeky. Jeden by si myslel, že majú veselý život. Je to však len taká pozlátka. Skutočnosť je iná. Aby ste si nemysleli, taštičky milujú svoje poslanie. Zbožňujú byť plné darčekov, obdarúvať ľudí, deti…ale ich chvíľky šťastia zvyčajne trvajú len krátko, kým sa obdarovaný nevrhne na darčeky ukryté vo vnútri. Moment radosti, očarenie z krásnej farebnej taštičky pominie a strieda ho iné- nadšenie z darčekov. Potom je osud taštičiek zvyčajne spečatený- nasleduje odchod do smetí. Taštičky mlčali a prijímali, že to je vo svete nastavené takto. Ale jedna z nich, biela s veľkým ružovým srdcom, už nechcela mlčať. Túžila po niečom hlbšom. Cítila, že má na viac. „No teda neviem, ako vy, ale ja chcem, aby môj príbeh trval dlhšie len ako pár sekúnd. Mňa by si mali nechať rovnako ako ten darček, ktorý vo mne bude,“ prihovárala sa kolegyniam, ktoré s ňou viseli v obchode a čakali na budúcich majiteľov. „Tak to je síce pekná myšlienka, ale radšej na ňu zabudni. Ľudia to takto nerobia. Hneď, ako nás použijú, ideme kade ľahšie. Už to nikoho nezaujíma, všetci sa sústredia len na darčeky. Sú povrchní. “ Povedali jej ostatné taštičky. „Ale prečo? Veď aj my sme úžasné, prečo by nás potom mali niekam vyhadzovať?“ nešlo to do hlavy našej taštičke. „No, lebo nikomu sa nechce riešiť, čo s nami. Sme len lacný obal. Taký baliaci papier to má ešte horšie. Toho hneď do pár minút roztrhajú, nemá žiadnu šancu. Teš sa, že si taštička. „Hm, ale ja nie som len OBAL. Ja mám predsa vnútorný svet, dušu!“ „Jasné, my vieme, ale to nikoho tam vonku nezaujíma,“ odvrkla taštička susedka. „Radšej sa sústreď na to, aby si ťa vybral niekto bohatý, kto kúpi veľkolepý darček a ty si to na chvíľu vychutnáš.“ Naša krásna srdiečková taštička však stále verila, že toto nemôže byť všetko, čo pre ňu život pripravil. A tak dúfala a nevzdávala sa. Jedného dňa vošla do obchodu mladá žena. Mala ustarostenú tvár, to si všetci hneď všimli. Bola oblečená jednoducho, až by sa dalo povedať skromne. Prechádzala sa okolo regálov, pozerala na taštičky. „Hm, len sa modlím, aby si ma nevzala,“ povedala jedna z taštičiek. „Prečo?“ nechápala srdiečková taštička. „Pozri na ňu, vyzerá, že to nebude veľkolepá oslava. Isto hľadá niečo pre nejaký minidarček. To je nuda.“ Odsúdila hneď mladú skromne vyzerajúcu pani. „Veru,“ pridali sa ostatné. Keď už máme zažiť svoj okamih šťastia len raz, tak nech je to vo veľkom štýle.“ Srdcová taštička však ich názor nezdieľala. Skúmavo hľadela na mladú ženu, ktorá sa na ňu zahľadela tiež. Hneď po nej siahla a už ju aj brala k pokladni. „Je nám to ľúto,“ kričala za ňou ostatné papierové kamarátky. „Možno to bude lepšie, ako to vyzerá.“ Taštička sa odviezla do malého útulného bytu, kde bývala pani spolu so svojou dcérkou, malou Terezkou. Taštičky ju v niečom odhadli. Žiaľ, nemala na drahé darčeky. Prežívala ťažšie obdobie, stratila prácu, sťahovali sa, hľadala si novú a pre svoje dievčatko pripravila na jeho narodeniny malú skromnú oslavu v obývačke. Kúpila každej jeden zákusok, sviečky a vytvorila pre svoju dcérku báseň. Pár riadkov plných lásky, takej, aká bola zobrazená na našej taštičke. To bolo to jediné, čo jej teraz mohla darovať. Napísala ju na pekný biely papier a keďže veľmi chcela, aby sa dcérka potešila a cítila sa, že má skutočnú oslavu a darček, kúpila aspoň krásnu darčekovú taštičku. Tá od dojatia ani nešušťala. Počúvala od iných taštičiek o bohatých daroch, veľkolepých šperkoch, dokonalých hračkách. Báseň mladej mamičky však predčila všetky jej očakávania. Taštička bola rada, že si vybrala práve ju. A Terezka tiež. Očká sa jej rozžiarili a taštičku s básničkou celý večer z rúk nepustila. Takú mala radosť. Už roky si ju odkladá ako spomienku na svoje 5. te narodeniny a vie ju odrecitovať dodnes. Svoje miesto si našla aj v novom väčšom byte a hoci odvtedy už množstvo väčších aj drahších darčekov dostala, nikdy nezabudne na svoju básničku a srdiečkovú taštičku.
pustiť audiorozprávku
Pre tých, ktorým sa nechce spať
máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Prerozprávaj rozprávku, ako si ju pamätáš.
- Ako vyzerala taštička z príbehu? Opíš ju.
- Prečo bolo ostatným taštičkám ľúto našej taštičky? Čo bol dôvod?
- Kto si vzal našu taštičku? Pamätáš sa, ako vyzerala?
- Ako sa volalo dievčatko, pre ktoré mama taštičku kúpila? Aké darčeky dostalo?
- Aké sú podľa teba pozitíva životu darčekových taštičiek? Aké sú negatíva?
- Nakresli, ako si predstavuješ taštičku. Čo by si do nej Terezke dal/-la ty, keby si mohla?
- Skús zložiť krátku básničku pre Terezku k jej narodeninám.
- Vysvetli slová a slovné spojenia: pozlátka, osud taštičiek je spečatený, ľudia sú povrchní, predčila jej očakávania.
- Aký najvzácnejší darček si kedy dostal/-la ty? Máš ho ešte?
- Čo by si daroval/-a svojmu blízkemu, keby si nemal/-a peniaze a chcel/-a by si ho potešiť?
- Nakresli darčeky, ktoré by si chcel/-a dostať na tvoj najbližší sviatok. Aké by to boli? Pomenuj ich po anglicky (ak nevieš, nájdi s mamou alebo ockom v slovníku alebo na internete a nauč sa nové slová).
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!