Komár je nepríjemný hmyz. Nik ho nemá rád, veď kto by už mal rád tvora, čo bzučí pri uchu a saje krv? Navyše to po ňom ešte aj nepríjemne svrbí…ale nie vždy to tak bolo. V čase, kedy ešte slimák vyzeral ako dážďovka a nemal vlastný dom, či jazvečík nemal tvar klobásky, i komár vyzeral inak. Nemal taký sosák, pre ktorý ho všetci neznášame a živil sa nektárom z kvetov podobne ako iné chrobáčiky. Lenže komárica Ica bola veľmi lenivá a nechcelo sa jej na kvety lietať. Vždy narazila na nejakú včelu či iný bzučiaci hmyz, ktorý sa jej z duše hnusil. Opovrhovala nimi a hundrala vždy, keď naň narazila. „Je to nechutné a otravné. Bzučia až mi hlava brní. A s takýmito lúzrami sa ja mám deliť o nektár a ešte aj v rade na kvety čakať?“ „Nefrfli, Ica.“ Dohováral jej komár Omar. On bol so svojím životom spokojný, nevidel problém ani v inom lietajúcom hmyze. To len tá jeho Ica nonstop zbrojila a šírila hnev. „Veď nám je dobre. Stačí si nájsť kvet a máš hneď plné bruško.“ „To si celý ty,“ prskala Ica. „Tebe by stačilo aj zo zeme omrvinky zbierať. Ja som ale iná. Chcem žiť na úrovni!“ „A ako to chceš urobiť, drahá moja?“ „Počula som, že sa dá ísť za stvoriteľom a poprosiť ho o zmenu. Tam pôjdem!“ „Ica! Neopováž sa. Ak ho rozhneváš, bude zle. Veď vieš, že on nás komáre takto stvoril. Nebude sa mu páčiť, že znevážiš jeho robotu. Aby si zle neskončila a s tebou aj my ostatné komáre.“ „Ale, ty si taký bojko. Kto nemá odvahu, nič nezíska. A to si len ty taký spokojný. Rozprávala som sa aj s inými komármi a tiež chcú pre seba zmenu. Niečo výnimočnejšie ako má zvyšok hmyzu.“ „Chceš povedať komárice. Vy ženy na tých vašich stretávkach len hlúposti rozoberáte, večne chcete niečo iné. My komáre sme spokojné, o tom som presvedčený.“ Lenže Ica sa nedala zastaviť. Na svojej strane mala všetky ženy v ich rode, komárice sa ľahko dali ovplyvniť a stáli za Icou, ktorá tvrdila, že je to možné. Lenže Ica nebola veľká diplomatka. Vlastne takmer žiadna. Jej priame no veľa krát urážlivé vyjadrovanie zraňovalo, čo si ona veru neuvedomovala. A takto nastavená šla za stvoriteľom. Keď tam dorazila, spal. Potrebovala ho nejako zobudiť. Nemala chuť čakať, kým sa vyspí. Darmo však kričala, jačala, jej tenký hlások jeho tuhý spánok nenarušil. A tak začala okolo neho lietať, sadla mu do ucho a pišťalaaaaa….aj ho od jedu štuchla. To sa už veru zobudil, nie práve v najlepšej nálade. „Čo sa to deje? Bisťu!“ „No, konečne! Teba zobudiť…..“ Začala úplne inak, ako si naplánovala. Povodne chcela prísť s prosíkom a úctou, ale keď sa jej ho ani po pol hodine nedarilo zobudiť, vošiel do nej hnev. „Prosím?“ „No, veď ťa už dlho budím. A ty nič. Prišla som, lebo my komáre chceme zmenu. Bolo by dobré, že by si sa zamyslel a zmenil náš štýl potravy. Nebaví nás stále v rade na kvety čakať. Je to otravné. Mohol si na to myslieť, keď si nás tvoril. Ale to nevadí. Daj nám niečo výnimočné. Nech sa od iných líšime a nemusíme v radoch na nektár čakať. Ďakujem.“ Dodala, lebo si zrazu spomenula na slušné správanie. Stvoriteľ ostal ako obarený. Ešte sa nestretol s tak drzým prístupom! „Tak moja drahá Ica. Nielenže si ma nepríjemne a s neúctou zobudila, netuším, kde si nadobudla presvedčenie, že máš právo ma vôbec budiť, ale dobre. Ešte aj prídeš s tým, ako nedokonalo som vás vytvoril a rovno mi nastolíš, ako to mám urobiť. Tak teda dobre,“ povedal vytočený. „Budeš mať iný spôsob obživy. Aj tvoje komárie kamarátky. Nebudete musieť lietať ku kvetom, budete výnimočné. Odteraz bude tvoj sosák, z ktorého si vypustila toľko drzých slov, všetkých len hnevať. Budete sa totiž živiť krvou, tú budeš potrebovať, ak budeš chcieť vajíčka klásť a potomstvo šíriť. Nektár ti na to stačiť nebude. V rade už čakať nebudeš. Ľudí a zvierat je všade veľa, ale tí ťa za to, že sa naješ, budú naháňať a zabíjať. Navyše ťa obdarím nepríjemným bzučaním, ktoré ťa prezradí, že sa najesť chceš. Toľko výnimočnosti si zaslúžiš za to, ako si sa ku mne správala.“ A tak sa stalo. Odvtedy Ica a všetky komárice krv sajú, len tak sa uživiť dokážu. Dokážu lietať desiatky kilometrov bez únavy, stvoriteľ teda splnil Icinu požiadavku o výnimočnosti. Len teda nie podľa jej gusta. Komárice už trpko oľutovali, že sa jej nápadom dali strhnúť. A komáre- samce? Tie majú pokoj, lebo sa do Icinej iniciatívy nezapojili. Naďalej majú sosák len na nektár a nik ich s nenávisťou nenaháňa.
pustiť audiorozprávku
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
