Chcete meniť svoje dieťa? Začnite od seba!

1.Všetko sa vyvíja od najbližšieho dospelého človeka v okolí dieťaťa. Dieťa sa učí pozorovaním – ak vidí, že rodič oddychuje – aj dieťaťa bude. Ak si rodič číta – dieťa si to všíma a tiež to bude robiť. Ak rodič má dobrý vzťah so svetom – pozitívny pohľad – aj dieťa bude mať taký pohľad. Nerobte to však na silu. Robte to, čo vás baví , v čom máte svoje srdce, energiu a chuť a dieťa sa len pridá a naučí sa to. No nedeje sa to hneď. Chce to čas.

Dieťa je taký neustály a večný OVEROVATEĽ a SLEDOVATEĽ … naozaj mami? Myslíš to naozaj vážne? Určite mám ja vyniesť kôš? Určite si myslela mňa nie brata? Teraz si mám upratať izbu? Akože hneď teraz ? Určite to všetci poznáte. A takto si dieťa overuje a aj sleduje- vás. POZOR !!! 😊 Fakt rada čítaš knihy? – no to ťa budem sledovať a pozorovať, či to na mňa nehráš. Naozaj sa ľúbite ? Budem vás sledovať a počúvať, ako sa navzájom rozprávate a ako sa k sebe chováte. Určite chceš pre mňa to najlepšie, keď mi dovolíš sa 6 hodín hrať bojové hry? Je to pre mňa dobré a prospešné? Samozrejme, dieťa si to tak v duchu nehovorí, je to len na podvedomej úrovni, ktorá môže byť časom zvedomená.

Ak nadávate na školu, učiteľov = vaše dieťa nebude pravdepodobne dosahovať dobré výsledky a mať dobrý vzťah k vzdelávaniu, učeniu a k autoritám. Je tu predpoklad, že nebude chcieť chodiť do školy, nebude sa tešiť a ak aj bude v škole, bude len zobrazovať vzťah svojich rodičov k vzdelávaniu. Neznamená to počúvať všetkých na slovo. To nie. Stačí sa tešiť a byť pozitívne naladený na vzdelávanie. Dieťa si časom svoju cestu nájde.

2. Je omylom myslieť si, že keď dieťa bude v pohode, aj ja budem ako rodič v pohode. Nie, nie. Takto to nefunguje. Vy ste tu boli skôr, ste starší, rozumnejší, ste bezpečím pre dieťa. Preto platí– budem sa ja ako rodič o seba starať (po všetkých stránkach – psychickej a aj fyzickej), aby som mal dosť lásky a sily ukázať krásny svet svojmu dieťaťu. Starostlivosť po psychickej stránke znamená – dopriať si pre seba oddych, relax, masáž, čas pre seba, kde budem robiť len to, čo chcem ja, byť sama/sám a robiť všetky veci (alebo nerobiť nič), ktoré ma podporujú a pomáhajú načerpať sily (napr. čítať knihu, ležať na gauči a počúvať hudbu, piť kávu v kaviarni a pod). A hlavne byť oddýchnutý, aby som sa mohla/ mohol na určitý čas počas dňa venovať na 100% svojmu dieťaťu.

Viete, čo je najväčším strašiakom pre dnešné deti ??? NUDA a LENOVISŤ.  Ak rodič počuje z úst dieťaťa slovo nuda, nastáva hneď panika. Rýchlo mu dajme nejaký podnet, hru, hračku, niečo, len aby sa nenudilo. Nemyslím tým, že nuda a lenivosť je ležať celý deň na gauči a pozerať TV alebo hrať počítačové hry. Pre mňa je to apatia voči svetu. Aj ja to niekedy robím. Niekedy. A viete, aké prospešné sú nuda a lenivosť? Opakujem zdravá nuda a zdravá lenivosť. Lebo počas nudy a lenivosti vzniklo množstvo úžasných objavov. Ukážem vám najdôležitejší rozdiel medzi zdravo sa nudiť a byť zdravo lenivý a upadnúť do apatie (alebo ja to nazývam – pozerať TV bez použitia mozgu = pozerám a vlastne vôbec neviem čo ide v TV, prípadne prepínam programy a zisťujem, že vlastne nič nejde).

Zdravá nuda a lenivosť sa vyznačujem aktívnym použitím mozgu – nechce sa mi niečo robiť? = vymyslím, ako si tú prácu uľahčiť – nechce sa mi vysávať? – kúpim si robotický vysávač a za ten čas, čo bude vysávať, využijem čas napríklad čítaním knihy, alebo pitím kávy alebo nič nerobením. Nechce sa mi učiť vybrané slová ? Vymyslím si príbeh, v ktorom využijem všetky vybrané slová po R napríklad. 😊

Cvičenie : Keď budete sama/sám, skúste si doma ľahnúť na gauč, posteľ (zatvorte oči alebo nechajte oči otvorené, ako je vám príjemné). Ak máte otvorené oči, pozerajte na strop, vypnite hudbu a všetky vzruchy. Len tak ležte, sústreďte sa len na svoj dych a pozorujte, ako sa pri tom cítite. Buďte k sebe vľúdni a skúste to bez zbytočných výčitiek. Robíte to pre seba a tiež pre svojich najbližších. A možno práve v týchto chvíľach k vám príde riešenie nejakej problémovej situácie, nejaký postup, niečo. Možno zaspíte, a tak zregenerujete. Aj to je dôležité. Hlavne nič neočakávajte a ponorte sa len do svojho dychu a tela. Robte to aspoň 5 minút. A ak je to možné, tak každý deň.

Žena prináša do rodiny pohodu, pocit lásky, pocit domova. A môže to robiť naplno len vtedy, ak je oddýchnutá, milovaná a spokojná.

Muž prináša do rodiny silu, pocit bezpečia a úctu k životu. A môže to robiť vtedy, ak je oddýchnutý, milovaný a spokojný.

Tak si to doprajme spolu a tiež osamote 😊

Starostlivosť po fyzickej stránke – je tu strava, prechádzka, pohyb. Všetko, čo mám rada. Či už osamote, alebo s rodinou, dieťaťom.

Ukážte svojmu dieťaťu vaše zanietenie pre vec. A to sa dá len vtedy, ak to čo robíte (hocičo), robíte, pretože vás to neskutočné baví a napĺňa. Pre niekoho to je šport, pre iného práca či sadenie kvetov v záhrade.

3. Majte svoje hranice. Všetko, čo má svoje hranice, je pre nás cennejšie. Máme k tomu väčšiu úctu. Preto je dobré ukázať dieťaťu vaše hranice. Hranica je pre dieťa bezpečie. Nie je bezpečné, ak dieťa nastoľuje hranice. Pretože je to dieťa a ono vie, že je dieťaťom. A tým dieťaťom chce byť. Úlohou rodiča je zadávanie hraníc. Napríklad taký harmonogram dňa. To je denná organizácia dňa, ktorá všetkým pomáha. Ako rodičovi, tak aj dieťaťu. Tento harmonogram zostavuje rodič tak, aby to bolo pre dieťa prospešné a zdravé. Samozrejme, môže sa k tomu vyjadriť aj dieťa. Môžeme nechať čas dňa dieťaťu, kde si bude robiť, čo chce, ale so zreteľom na svoje zdravie, samozrejme. Dieťa tak má presne vyhradený čas na hygienu, učenie, jedlo, oddych, povinnosti a podobne. Môžeme to začať robiť spolu s rodičom, ale postupne osamostatňovať svoje dieťa, dať mu dôveru a postupne zodpovednosť. Samozrejme, všetko závisí od veku dieťaťa a denného programu rodiny. V prípade, že potrebujete poradiť, napíšte nám na : nase@rozpravkovanie.sk.

Hranicou je tiež ako sa dieťa správa k svojmu rodičovi. Raz na jednej terapii som zažila, ako matka veľmi chcela, aby to jej dieťa niečo urobilo a to dieťa na znak toho, že si môže robiť čo chce – opľulo svoju matku. Poprosila som ju, aby odišla, že my to spolu zvládneme. To dieťa pracovalo úžasne, kým mama čakala vonku. Je to naozaj tak, že dieťa si pri matke dovolí viac. Ale myslím, že sú určité hranice, cez ktoré by žiadne, podotýkam žiadne dieťa nemalo ísť. Opľutie, fackovanie, kopanie a bitie rodičia je podľa môjho názoru cez čiaru, či sa to deje doma alebo niekde vonku a je jedno, či má dieťa 2, 4, alebo 6 a viac rokov. Nikdy to nie je zlaté a ani milé. Hovorí sa, že keď nenastolí hranice rodič a ani škola, nastolí ich štát.

Dieťa by malo vedieť, že vyhradiť si čas len pre seba je veľmi dôležité a zdravé. Ak to bude rodič– bude to robiť aj dieťa. Veď nechceme, aby sa moje dieťa rozdávalo pre všetkých a za každých okolností. Však? Prajeme si (aspoň myslím), aby naše deti boli zdravé, múdre a s triezvym pohľadom na svet. Malo svoj názor, rešpektovalo sa a vážilo si samo seba za každých okolností. Robte to sami pre seba. Dieťa sa opäť len pridá. Poznám mnoho matiek, ktoré sa rozdávajú až do poslednej bunky pre svojich najbližších a okolie si to neváži. Myslím si, že je to len osobným odrazom tejto matky. Pretože, keby si sama seba vážila, zadala by si svoje hranice a tak hranice aj ostatným členom rodiny, a to už vzbudzuje určitý rešpekt a úctu. Majme sa radi, aby sa naše deti  tiež mali radi.

Tento text som napísala na základe mojich skúseností a vedomostí. Je to môj pohľad na svet so zámerom pomôcť, objasniť, posvietiť si z trochu iného uhla na naše každodennosti. Verím, že vám trochu pomôžem uľahčiť si život.

P.S.- Aj súhlasiť je dovolené. Aj nesúhlasiť je dovolené😊.

Zuzana Bogdaňová