Sporiace prasiatka sú skvelá vec. Ľudia ich vyrábajú už dlhé roky. Sú krásne, veľakrát farebné, pripravené ochraňovať bohatstvo, ktoré doň ľudia nahádžu. Isto vieš, o čom hovorím. Možno máš aj ty doma sporiteľničku, do ktorej hádžeš peniažky. Takéto prasiatka majú bohatý, no dosť monotónny život. Celý čas len zbierajú peniaze. Každé cinknutie im zlepší náladu, lebo to znamená, že sa im ich veľké a prázdne brušká zaplnia. Takéto poslanie malo aj naše keramické prasiatko, ktoré spolu s ostatnými sporiteľničkami čakalo na svojho majiteľa či majiteľku. V obchode, kde ich predávali, bolo toho neúrekom. Prasiatka, psíky, autíčka, domčeky, predávali tu pokladničky od výmyslu sveta. Medzi nimi však nevládli práve najlepšie vzťahy. Boli jeden druhému konkurenciou, vzájomne si závideli a nedopriali si. Darmo, svet, v ktorom vládnu peniaze, býva neúprosný. A tak sa aj naše prasiatko stretlo s hnevom a závisťou okolitých pokladničiek, keď si práve jeho vzalo do ruky malé dievčatko. „Mami, toto chcem! Chcem mať na moje peniažky toto prasiatko. Pozri, aké je milé.“ „Evka, dnes nie, už sme nakúpili iné veci. Ale ak tu bude takto o týždeň, kúpim ti ho.“ Evka síce nebola nadšená, ale už poznala mamu aj jej tón hlasu. Vedela, že v tomto prípade je zbytočné protestovať. „Prasiatko, prídem si po teba, len ma tu počkaj. Nech ťa nik iný nekúpi.“ Zašepkala mu a odišla. Prasiatko sa tešilo, radovalo. Už má budúcu majiteľku! A akú milú! „Hurá!“ potešilo sa aj nahlas. „Čo sa tešíš? Si len o krok bližšie k smrti,“ utrúsilo susediace autíčko, ktoré si už dlhšie nik nevšimol. „O čom to hovoríš? K akej smrti? Veď nás predsa nik nezabije pre mäso či klobásky.“ Prekvapene mu oponovalo prasiatko. „No, pre mäso isto nie. Ale pre peniaze hej. Čo myslíš, že si ich v tebe nechajú navždy? Budeš mať podobný osud ako tvoji živí menovci. Pekne si ťa vykŕmia a potom -kik kik- bude po tebe.“ Škodoradostne sa zasmialo. Prasiatko sa zľaklo. Nikdy sa nad tým nezamýšľalo, ale začalo to dávať zmysel. „Ach, jaj, tak sa veru nemám na čo tešiť. To mi vôbec nenapadlo. Tak to si ešte užijem chvíle, kedy som celé a prázdne.“ Autíčko sa potešilo, že stlmilo prasiatkovu radosť, vôbec nemalo chuť počúvať ódy na ľudí či deti. Sedelo na poličke už dlhý čas, a radšej nechcelo počúvať nič. Prasiatko posmutnelo. Naozaj sa začalo báť. Jeho vidina budúcnosti a radostného zbierania peňazí vyprchala ako ranná hmla. O týždeň sa Evka s mamou vrátila, lebo mama svoj sľub vždy dodržala. Prasiatko sa však nedokázalo tešiť, aj keď sa mu malá Evička páčila. Lenže ona ho silno v rúčkach stískala, bozkávala ho na rypáčik, až jeho obavy úplne rozptýlila. „Tak dobre. Ak mám skončiť rozbité, nech sa tak stane. Ale aspoň si užijem toto milé malé dievčatko, ktoré ma má naozaj rado. A stará sa o mňa! Mám ja veru pri tom všetkom aj šťastie.“ Zmenilo uhol pohľadu, keď pár dní u Evičky žilo. Malo sa naozaj kráľovsky. Každé ráno ho dievčatko pohladilo, niekedy sa s ním aj rozprávalo. A pravidelne mu hádzalo potravu. Mince rôznych veľkostí doň padali i viackrát za deň. Čochvíľa už prasiatko cítilo, že je plné. Naozaj, bruško sa mu naplnilo až po okraj, priestor na peniažky už nebol. „A teraz to príde,“ smutno si spomenulo na prognózu, ktorú mu povedalo autíčko v obchode. „Teraz ma zabijú, teda rozbijú. A bude po mne.“ Evička skutočne prišla s ockom, ten však kladivo neniesol. „Ach, tak ma asi hodia o zem,“ pokračovala v tmavých predstavách prasiatko. „Si si istá, že chceš svoje peniažky?“ Spýtal sa ocko Evičky. „Áno, tati, chcem za ne kúpiť mamine darček k meninám.“ „No dobre teda,“ povedal ocko. Prasiatko keby mohlo tak zatvorí oči. Tak sa bálo toho, čo príde. No ocko ho len pretočil a zospodu vybral malý krúžok. Ten vypustil všetky peniažky z bruška von. A bolo opäť prázdne, pripravené zbierať mince na ďalší darček. Chvíľu trvalo, kým si prasiatko uvedomilo, čo sa stalo. Že žije! Že ho nik nerozbil! „Jééééj, som stále celé!!! Nik ma nezničil! Tak na to som malo zospodu ten čudlík, cítilo som, že tam niečo mám, ale netušilo som, na čo. Tak ma to autíčko vyplašilo, že som stratilo zdravý úsudok.“ A tak naše prasiatko prežilo. A už bez stresu zbieralo peniažky na ďalšie darčeky malej Evičky. Tá ho kŕmila ešte dlhé roky, potom si ho už len ako spomienku nechala na svojej poličke v detskej izbe. A tak sa prasiatko dožilo i krásneho sporiteľničkového dôchodku.
Pre tých, ktorí ešte nechcú spať ...
...máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Skús prerozprávať obsah rozprávky.
- Páčila sa ti rozprávka? Prečo?
- Aký iný názov by si dal tejto rozprávke? Prečo?
- Čo znamená sporiť? Máš nejaký systém v sporení? Alebo míňaní nasporených peňazí?
- Máš aj ty nejakú pokladničku? Ak nie, chcel/la by si? Čo si kúpiš za usporené peniaze?
- Vysvetli význam slov, viet : ochraňovať bohatstvo, monotónny život, keramické prasiatko, neúrekom, konkurencia, svet ,v ktorom vládnu peniaze , býva neúprosný, zbytočné je protestovať, škodoradostne sa zasmialo, budeš mať podobný osud, ako tvoji živý menovci, kik kik, ódy na ľudí a deti, vidina budúcnosti , vyprchala ako ranná hmla, zmenilo uhol pohľadu, čochvíľa, prognóza, zdravý úsudok, čudlík, dôchodok.
- Poznáš aj ty mamin tón hlasu keď ti niečo prikáže? Skús napodobniť tón hlasu tvojej mamky alebo otca keď : ti niečo zakážu, keď ti niečo dovolia, keď sa s tebou maznajú alebo ľúbia, keď ťa ráno zobúdzajú…. čo ti hovoria?
- Prečo si myslíš, že autíčko chcelo , aby prasiatko posmutnelo. Prečo mu hovorilo také strašidelné veci – Pekne si ťa vykŕmia a potom -kik kik- bude po tebe.“ Škodoradostne sa zasmialo autíčko. –
- Čo sú to tmavé predstavy? Aj prasiatko malo tmavé predstavy lebo sa bálo, že ho rozbijú. Máš aj ty niekedy takéto tmavé predstavy? Aké ? A kedy? Čo potom robíš aby sa to zlepšilo?
- Stalo sa ti niekedy, že si si niečo predstavoval/la , že sa niečo bude odohrávať veľmi zle a nakoniec to skončilo dobre? Kedy? Kde? Porozprávaj.
- Skús nakresliť , akú sporiteľničku , pokladničku by chcel/la?
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
