V malej dedinke žil jeden chlapček. Volal sa Paťko. Mal sestričku, mamu a tata, kopec mačiek a jedno hobby. Veľmi rád všetkých počúval. Úplne najradšej rozhovory, ktoré neboli určené pre jeho uši. Všetko chcel vedieť. Vždy, keď videl, že sa mama s ockom tvária tajuplne, nastražil svoje uši a načúval. Zbieral nimi slová, informácie, nimi sa jeho ušká kŕmili. Presne tak, ako sa chuťou a množstvom jedla dokáže zväčšiť žalúdok, tak rástli aj Paťkove uši. Čím viac slov, ktoré im neboli určené, odchytávali, tým viac sa zväčšovali. Chceli totiž počuť všetko, rovnako ako ich majiteľ. A tak rástli. Deň za dňom boli väčšie a väčšie. Paťko si to ani neuvedomoval. Tak sa sústredil na všetko, čo chcel začuť, že rast svojich uší ignoroval. „Paťko, prestaň načúvať,“ zúrila jeho tínedžerská sestra, ktorá si v izbe telefonovala s kamarátkou. „To je tajné, nemáš ma čo odpočúvať!“ kričala naňho z izby. „Ale prosím ťa, ja ťa neodpočúvam. Ja za to nemôžem, že moje uši všetko počujú, aj cez steny. Hovor tichšie a ja ťa nebudem počuť,“ zvykol jej odvrknúť. No naďalej naťahoval už dosť veľké uši. Nič mu nesmie ujsť! Zaumienil si. A tak naďalej odchytával všetky slová a vety, ktoré mu nepatrili. A jeho ušká sa pomaly menili na uši až ušiská. Len Paťko si to neuvedomoval. Nevšímal si nič, len slová. Jeden večer ich opäť raz nakŕmil tajnými rozhovormi, ktoré nazbieral doma. Najprv od mamy a tata, ktorí riešili, čo budú s deťmi robiť cez prázdniny. Zatiaľ sa chceli dohodnúť v dvojici a až potom to navrhnúť deťom. No Paťko, ten ako agent FBI všetko pekne ušami zaznamenal. Potom odbehol k sestre a jej frajerovi, ktorí sa dohadovali na nejakom tajnom stretnutí. Sedel za dverami a všetko sondoval. Po takomto výživnom večeri si ľahol celý spokojný spať. Ráno vstal a nebol vo svojej koži. Vždy keď urobil nejaký prudší pohyb, divne počul. Akoby mu vietor fučal okolo tváre. Najprv myslel, že má v izbe prievan, no keď skontroloval všetky okná, zistil, že v tom problém nie je. „ČO to je?“ čudoval sa, boky hlavy ho divne ťahali. Bolo to hrozné. Išiel za mamou, nech mu poradí. Možno bude vedieť, čo sa deje. Tá len čo ho zazrela, zhrozila sa: „Paťo! Čo sa ti to stalo?“ „Čo?“ zľakol sa. „Tvoje uši….“ „Moje uši? Čo je s nimi?“ „Paťo!!!“ Skríkla sestra, najprv zbledla, no o chvíľu sa už hurónsky smiala. „Ty…ty…ty si ušoplesk!“ „Čože?“ zhrozil sa. „Prestaň ma urážať!“ „Urážať? Pozri sa na seba, veď keď sa hýbeš, uši ti o hlavu plieskajú!“ smiala sa, konečne sa jej otravnému bratovi vypomstil ten jeho hnusný koníček. Paťko sa pozrel do zrkadla. Zbledol. Tak TOTO vydávalo ten divný zvuk! Tak TOTO mu ťahalo boky hlavy! Veď on vyzeral ako SLON. Uši sa mu plieskali o tvár pri každom pohybe, i tom najmenšom. „Pomooooooc!!! Pomôžte mi! Takto predsa nemôžem ísť do školy! Ja takto nechcem vyzerať!!!!“ plakal od hrôzy. „No, Paťko, jediné možné riešenie nie je príjemné…“ povedala mu mama. „Aké? Urobím všetko, len nech vyzerám normálne. Už nebudem nikdy počúvať cudzie rozhovory, to sľubujem!“ „Dobre,“ povedala mama zobrala kuchynský nožík, ktorým krájala to najtvrdšie mäso. „Tak ti ich odrežem.“ Povedala a Paťko od hrôzy zamrzol. „Čože? Mamii! Nieeeeeee!“ kričal. „Niééééééé,“ plakal.
„Paťko, Paťko, čo sa deje? Vstávaj, zaspal si na zemi pri sestrinej izbe. Poďme, ideš spať do svojej izby.“ „Nerež mi uši mamííííí!“ „Čože?“ prekvapila sa mama. „Prečo by som ti ich mala rezať?“ Paťko zrazu precitol a chytil si uši. UFFF! Boli normálne! Teda trochu väčšie, ako bývali, ale neboli to tie slonie uši zo sna! „Ja už nie som ušoplesk!“ zasmial sa od radosti. „Jupííííí!“ rozbehol sa do izby. Keď prechádzal okolo, začul sestru, ako čosi šepká do telefónu. Už- už sa chcel nahnúť ku dverám, keď tu zacítil zvláštny zvuk. Akoby vánok okolo uší. Presne taký, ako cítil v sne, keď sa mu jeho ušiská plieskali okolo tváre. „Ušoplesk…“ zašelestili. „Tak to ani náhodou,“ povedal do tmy. Spomenul si na sľub, ktorý vo sne dal. A veru ho splnil. Lebo ušopleskový vánok bol vždy pripravený sa pripomenúť.
Pre tých, ktorí ešte nechcú spať ...
...máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Páčila sa ti táto rozprávka? Prečo?
- Porozprávaj , čo sa komu stalo v tejto rozprávke .
- Vysvetli tieto slová, vety: hobby, nastražil svoje uši, mama o otec sa tvária tajuplne, ignoroval rast uší, odvrknúť, všetko sondoval, Paťko precitol, vánok.
- Čím sa kŕmili Paťkove uši?
- Skús porozprávať kedy mal Paťko v svojom sne výživný večer.
- Aký sľub dal Peťko v svojom sne? A komu? Splnil ho ?
- Mal/a si aj ty niekedy nejaký strašidelný sen? Porozprávaj.
- V sne narástli Paťkovi uši veľké ako (doplň) ……. Skús porozmýšľať aký by mal Paťko krk, keby chcel všetko vidieť . Skús doplniť . Paťko by mal dlhý krk ako ……..
Keby chcel Paťko všetko vidieť , mal by oči veľké ako ……
Keby chcel Paťko všetko porozprávať, mal ústa obrovské ako …..
Keby chcel Paťko všetko ovoniavať, mal by nos veľký alebo dlhý ako …….
- Poznáš aj ty niekoho vo svojom okolí , kto rád počúva, načúva cudzie rozhovory?
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
