Bola raz jedna malá ružová hračka. Bola z gumy, okrúhla a hebká, tak akurát do detskej dlane. Volali ju Ruženka, pre jej sýtu farbu a mäkkosť. Bývala na poličke medzi ostatnými hračkami v istej malej škôlke. Detí tam bolo ako smetí a všetky svoje hračky milovali. A hračky milovali deti. Len táto naša ružová gulička bola z nich v strese. Kým sa totiž s inými hračkami pekne hrali, ju stále niekto stláčal. Raz- dvakrát- i veľakrát po sebe. Nik si s ňou nestaval domček, ani ju nikdy neobliekol, dokonca jej ani nenavaril v drevenej kuchynke. Jediné, čo s ňou robili, bolo, že ju stláčali a mágali. Akoby sa na ňu za niečo hnevali. Bola z toho na nervy. Len uvidela blížiacu sa detskú dlaň a už by najradšej ušla. Ale nemala kam. Ani ako- nemala totiž nohy. Raz sa pokúsila z dohľadu odkotúľať, ale aj to ju pani upratovačka našla a ešte aj ona si na nej zgustla a postláčala ju, čo bol teda pre hračku vrchol. Odvtedy už pokusy o útek vzdala, potichu trpela a cítila sa menejcenne. Akoby medzi hračky ani nepatrila. Jedno pondelkové ráno, keď deti prišli späť do škôlky, to už bez frflania nedala. Malý Jurko prišiel celý nesvoj, cítila to už z diaľky. „To zase bude deň,“ povedala unavene. „Prečo?“ opýtala sa jej susediaca Rubikova kocka. „No, vieš, ako ma všetci radi mágajú. Tak dnes si to s Jurkom užijem,“ odpovedala ironicky. „Ako to môžeš vedieť? Veď vyzerá normálne, tak ako vždy.“ „Neviem, ja to proste vždy cítim. Keď je niekto vnútorne rozhodený, viem to. Akoby vysielal signály smerom ku mne. Je to také zvláštne napojenie. A neznášam ho.“ Naozaj to tak mala. Naša malá ružová guľka bola totiž špeciálna. Len to akosi nevedela oceniť, lebo jej to nik nikdy nepovedal. Raz dávno ju do škôlky priniesla pani terapeutka, ktorá pracovala s deťmi. Ako prvú pomoc pre nepokojné srdiečka. A tú potreboval v ten deň aj Jurko, ktorý našu Ruženku stláčal veľakrát. Poobede už tento svoj rituál nepotreboval a vtedy vzal do rúk i iné hračky. „Vidíš?“ Povedala kocke. „Ako som ti povedala. U mňa si to vybijú a s vami sa potom pekne hrajú. A takto to je celý môj život. Aj tam, kde som bola pred tým, ma deti vždy len stláčali. Prečo? Netuším, s nikým z vás to predsa nerobia.“ „Ruženka, no nerobia.“ Vtom do debaty zasiahol veľký plyšový slon, ktorý tu bol najdlhšie. Všetci si ho vážili. „Lebo len ty im vieš pomôcť. Nepokoj zo srdiečok a hláv im vojde do rúk, potom do prstov a vďaka tejto minimasáži, na ktorú sa ty sťažuješ, sa dokážu upokojiť. Vytlačia všetok hnev, smútok i strach von.“ Ruženka sa zamyslela, no stále nebola presvedčená, že sa má zo svojej funkcie tešiť. „Tebe sa hovorí, teba má každý rád, hladkajú ťa a nosia kade- tade. Ale ku mne idú vždy s negatívnou energiou.“ „Áno, to je pravda. Ale jedine ty pomôžeš deťom, ktoré majú ťažké rána. Alebo aj dni. Všetok svoj smútok a nepohodu pri tebe vypustia, až potom idú za nami. Bez teba by sme ani my neboli dôležité, lebo by si nás pre zlú náladu ani nevšimli. Si odháňačka zlých nálad.“ AHA! Uvedomila si Ruženka. Tak ony na ňu nie sú nahnevané. Ony sú len smutné a nervózne! Hneď zmenila názor na tie detské masáže, ktoré tak dlho neznášala. Dokonca si ich začala užívať. Lebo vďaka nej sa deti vždy premasírovali k lepšej nálade. A tá je v každej škôlke veľmi potrebná.
Pre tých, ktorí ešte nechcú spať ...
...máme pripravené úlohy, ktoré môžu deti robiť spolu s rodičmi. Všetky sú kreatívne, rozvíjajú detskú fantáziu, zisťujú či dieťa počúvalo pozorne, príbehu rozumelo a precvičia i jeho slovnú zásobu a vedomosti. Otázky je treba prispôsobiť vekovej kategórii poslucháča, každý rodič vie, čo jeho dieťa zvládne. Viac sa o manuáli k otázkam dozviete v našom podcaste, ktorý nájdete v rodičovskej sekcii.
- Porozprávaj obsah tejto rozprávky.
- Páčila sa ti táto rozprávka? Prečo?
- Vysvetli tieto slová, vety : Bolo tam detí ako smetí, stres, deti mágali hračku, aj upratovačka si nej zgustla, niekto je vnútorne rozhodený, rituál, funkcia, negatívna energia,
- Čo myslíš, ako je to cítiť sa menejcenne? Už si sa tak niekedy cítil/a? Ak áno , kedy?
- Vieš vycítiť kedy príde mamina alebo ocino domov unavený? Čo vtedy zvykneš urobiť? Myslíš si, že je v poriadku , že rodičia bývajú unavení? Porozprávaj. Ty si tiež niekedy unavený/á?
- Ako dávaš zo seba svoj hnev? Zlosť? Čo vtedy robíš? Tiež pri tom používaš nejaké antistresové hračky? Aké ?
- Ako sa cítila Ruženka na začiatku rozprávky? A ako na konci? Porozprávaj.
- Vieš vymenovať hračky, ktoré boli vystupovali v rozprávke?
- Vieš vymenovať osoby, ktoré boli spomenuté v príbehu?
- Naša rada : My v rozprávkovaní tiež niekedy máme zlosť a hnev. A je to úplne v poriadku. Je dôležité dať tieto emócie von zo seba bezpečnou cestou. Napríklad dupaním, kričaním do vankúša, čmáraním na papier a podobne. Tak aby sme neublížili sebe alebo niekomu v okolí. Viac sa o tom môžu tvoji rodičia dozvedieť v pripravovanom podcaste o emóciách.
Ak sa vám naše rozprávky a podcasty páčia a chcete, aby sme pre vás mohli tvoriť ďalšie, podporte nás, prosím, na náš účet formou daru.
Č.účtu IBAN: SK39 8360 5207 0042 0818 2382
Suma, ktorú nám pošlete, je len na vás.
Aj vďaka tomu budeme môcť náš rozprávkový svet zveľaďovať.
Ďakujeme!
